Úvod do izolačného skla

Izolačné sklo, ktoré vynašiel Američan v roku 1865, je stavebný materiál s tepelne a zvukovo izolačnými vlastnosťami. Pozostáva z dvoch (alebo troch) tabúľ skla spojených s rámom z hliníkovej zliatiny, ktorý obsahuje vysúšadlo pomocou vysokopevnostného, ​​vzduchotesného kompozitného lepidla. Široko sa používa v obytných budovách, kancelárskych budovách, nemocniciach a iných vnútorných klimatizovaných-aplikáciách, ako aj v oknách a dverách vozidiel. Môže byť tiež použitý v sklenených závesných stenách pre dopravné uzly, nákupné centrá, hotely a veľké kancelárske priestory.

 

Izolačné sklá sa používajú predovšetkým v budovách vyžadujúcich vykurovanie, klimatizáciu, zníženie hluku alebo prevenciu kondenzácie. Jeho tepelnoizolačný účinok môže dosiahnuť 20 %-40 % a keď je naplnený argónom, kryptónom alebo xenónovým plynom a potiahnutý vrstvou Low-E, môže sa tepelnoizolačný výkon zlepšiť na viac ako 60 %. Zvuková izolácia je ovplyvnená hrúbkou skla, hrúbkou vzduchovej medzery a kvalitou inštalácie; môže byť posilnená tesniacimi úpravami a ťažkými závesmi.